reklama

Kto nejde voliť, môže rovno stlačiť spúšť

Slovensko má každoročne tisícky obetí. Niektoré z nich majú tváre, iné sú obyčajná štatistika. Môžu za to tí, ktorí nám vládnu - a pritom sú to bežní ľudia, kto má v rukách zbraň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Začnime našimi školami

Nie je to tak dávno, čo som chodila na strednú a základnú školu. Niektoré veci ako "hnusné jedálne" či "trauma z učiteľov" sa navždy mi vryli do pamäte.

Na základnej škole mi rodičia poctivo platili obedy. Nikdy sme nehladovali, vždy boli zodpovední a postarali sa o to, čo bola ich povinnosť - zabezpečiť stravu a strechu nad hlavou pre svoje dieťa. Nie je to povinnosť ich susedov a ani iných daňových poplatníkov.

Aj napriek tomu, že som každý deň mala zaplatený teplý obed, by som mohla na prstoch jednej ruky zrátať, koľko som ich naozaj za mesiac zjedla. Väčšinou boli negustiózne na pohľad, tácky na jedlo boli staré a lepkavé, stoly špinavé a stoličky malé, drevené a nepohodlné. Kto by v takom prostredí chcel tráviť čas - a ešte jesť? Polievka bola (na základnej škole), mám pocit, vždy tá istá - bola hnedá a boli v nej zemiaky a párky. Na strednej škole som už na obedy nechodila, aj keď mi rodičia, samozrejme, dali tú možnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom sú tu učitelia. Učitelia na školách sú kapitola, o ktorej by sa dalo písať celé dni. Mladí, šikovní ľudia utekajú do zahraničia a ja nemôžem povedať, že im to mám za zlé. Keď im iná krajina vie poskytnúť kvalitnejší život, škodili by si sami, keby túto príležitosť nevyužili.

Na Slovensku zostanú väčšinou dve skupiny učiteľov:

1. Tí, ktorí si to môžu dovoliť

Áno, byť učiteľom na Slovensku je svojím spôsobom luxus, lebo si to finančne nemôže dovoliť každý. Učiteľský plat je niekde blízko kategórie "vreckové" a teda človek, ktorého baví učiť, robí to dobre a s chuťou musí mať buď dobre zapeznečeného partnera/rodinu, alebo pekný pasívny príjem, aby si mohol dovoliť robiť to, čo ho baví a vzdelávať mladých ľudí. Ak by chcel z platu učiteľa platiť hypotéku a živiť rodinu, na Slovensku by si škrtol v máloktom regióne. Určite nie v tom Bratislavskom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Tí, ktorí zostali

Zo zvyku alebo z toho, že nemajú veľmi kam inam ísť. Niektorí si prídu na hodinu prečítať látku z knihy a vyvolať študenta, aby im ju prepísal na tabuľu a niektorí sa vyžívajú v pocite, že majú moc a ubližujú deťom. Už vám niekedy dieťa povedalo, že istý učiteľ na ňom sedí? Brali ste to obvinenie vážne? Ak nie, možno ste mali. Už ste zažili, že celá trieda dostala z nejakej písomky päťku? Poviem Vám jedno - keď päťku dostane celá trieda naraz, nie je to iba zlyhanie žiakov.

A čo naše nemocnice?

Takmer každý z nás potrebuje zdravotnú starostlivosť. Časť hradíme poisťovni pri každej výplate zo superhrubej mzdy - dalšiu časť si doplatíme u doktora za konkrétny úkon, alebo liek. Často sú to desiatky až stovky eur, ktoré nám nikto nepreplatí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tí, ktorí máme otvorené oči, vieme, že zdravotníctvo je v smutnom stave. Či je to nedostatok zdravotných sestier alebo odborných lekárov, či je to vybavenie, priestory, či je to nechuť lekára prehliadnuť, ošetriť a vyliečiť pacienta. Na slovensku padnú ročne tisícky ľudí, ktorí by mohli byť zachránení, keby na to boli prostriedky. Doktori nemajú kapacitu brať nových pacientov, človek čaká na pohotovosti hodiny uzimený v studenej čakárni, než si ho niekto všimne - a keď si Vás všimnú, tak prvé, čo spravia, bude, že Vám vynadajú, prečo ste tam.

Napriek tomu, že zdravotnú starostlivosť potrebuje každý z nás, naši rodičia a naše deti, niektorým ľuďom tuším nevadí, kam utekajú ich peniaze - a že to nie je na zdravotnú starostlivosť ani školstvo. Podľa môjho skromného názoru si ani neuvedomujú, že existuje niečo ako "superhrubá mzda", čo je vlastne cena ich práce a ich čistá mzda bude cca polovica z tejto sumy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niektorým ľudom stačí obed zadarmo

Všetko, čo máte zadarmo, niekto platí. Prevádzka vlaku niečo stojí, personál v ňom potrebuje mzdu, palivo, udržiavané trasy, funkčné vybavenie, nič z toho nie je zadarmo. Suroviny pre ten obed v škole nie sú zadarmo, tí, ktorí ich vypestovali, potrebujú uživiť rodinu a to isté potrebuje aj pani kuchárka. 

Čo sa stane, keď niečo začnete prevádzkovať "zadarmo"?
Zhorší sa kvalita produktu.

Keď nemáme peniaze na nemocnice a školstvo, odkiaľ máme zobrať peniaze na obedy, či vlaky? A keďže tie peniaze nemáme, budeme kupovať lacnejšie suroviny, používať staršie vozne a vybavenie, všetko sa budeme snažiť získať lacnejšie a ešte si pritom niečo strčíme do vrecka a povieme si, ako sme zabili dve muchy jednou ranou - aj sme pomohli sociálne slabým, aj sme ušetrili. 

Tie obedy, ako som spomenula vyššie, som nejedla, ani keď boli zaplatené z vrecka mojich rodičov. Ako veľmi si budú deti (a rodičia) vážiť obedy, keď budú "zadarmo"? Myslíte si, že budú lákavejšie, chutnejšie a zdravšie, ako sú teraz? Myslíte si, že školy na to majú kapacity, aby zrazu varili n-násobne väčšie množstvo jedla, lebo je po ňom zrazu väčší dopyt? Myslíte si, že majú peniaze na ďalších kuchárov a nové priestory? Myslíte si, že toto expandovanie nič nestojí a je zadarmo?

Vlakmi som chodila tiež veľmi nerada. Keď som dochádzala na SŠ v Bratislave, vlaky boli večne preplnené, nekomfortné a zapáchajúce - a to som si vtedy ešte ako študent platila lístok. Myslím, že akurát predposledný či posledný rok môjho navštevovania SŠ, začalo na trase BA-TT jazdiť pár nových vlakov, ktoré ešte nestihli smrdieť. Tie sme mali radi, ale nie vždy sa nám ušli - a nie vždy sa nám v nich ušlo miesto. Tým som chcela povedať, že keď som chodila vlakmi a platila za to, tak ešte nehoreli. Meškania občas boli, ale bol to relatívne stabilný spôsob, ako sa dostať z bodu A do bodu B (za predpokladu, že ste tí vyvolení, ktorí majú v meste bývania vlakovú stanicu), aj keď to bolo nepríjemné. Je to tak stále? Občas idem vlakom, keď mám auto v oprave. Nastupujem na hlavnej stanici a sotva sa zmestím do dverí, cestujem ako dobytok - aj keď ich platím z mojej mzdy študentom, dôchodcom a ešte si aj sama kúpim lístok. Minule mi dokonca jedna pani vynadala, lebo sa jej zdalo, že vystupujem z vlaku príliš skoro a "Vraj som si to mohla zo stanice aj zabehnúť".

A kam teda ide polovica Vašej mzdy?

Zamyslite sa, koľko eur Vám mesačne príde na účet. Teraz si predstavte, že svojho zamestnávateľa stojíte cca dvakrát toľko. Niečo odvedie do zdravotnej poisťovne, niečo do sociálnej, niečo Vám "zmizne" na daniach (ktoré samozrejme platíte aj pri kúpe hociakého výrobku).

Máte pocit, že štátne inštitúcie (zdravotníctvo, školy) Vám dávajú naspäť toľko, koľko im dávate každý mesiac Vy? Lebo slušné zdravotníctvo nedostaneme, slušne zaplatené materskú dovolenku tiež nie a rovnako ani dôchodok, z ktorého by sa dalo vyžiť. Nedostaneme nič, iba ten obed a vlak "zadarmo". 

Tí čo nevolia, si myslia, že majú morálne navrch. Nemajú.

Poznám viacero kategórií nevoličov. Viac-menej spievajú stále tú istú pesničku dokola:

1. Každý politik je zlodej
Na túto mentalitu sa nevzťahuje nič iné ako výrok: "Podľa seba súdim teba." Ak si daný človek nevie predstaviť, že existuje niekto, kto je v pozícii moci a nezneužíva ju na to, aby okradol a balamutil národ, tak by tento človek sám národ okrádal, klamal mu a zneužíval svoju moc. Ľudia, ktorí zastávajú túto ideológiu, ňou prezradia viac o sebe, ako o politikoch.

2. Ja som si tento systém nezvolil, ja ho nebudem podporovať
Aj keď demokracia svoje medzery má (tj. každý má právo voliť, ale nie každý si je vedomý váhy jeho rozhodnutia), určite je lepšia ako diktatúra alebo anarchia. V oboch spomenutých prípadoch by veľká časť populácie neprežila. Okrem toho, tým, že zástanca daného názoru voliť nepôjde, demokraciu aj tak nezruší. Často tvrdia, že voliť nemá zmysel a abstinovaním od volieb sa presvedčia, že majú čisté ruky. Pritom by rovno mohli "stlačiť spúšť", lebo človek, ktorý sa prizerá zločinom, ale nezakročí, ruky čisté nemá.

3. Jeden hlas aj tak nič neznamená
Povie si to každý a už zrazu máme badateľný rozdiel. Každý hlas je rovnako cenný a každý niečo znamená.

4. Aj tak sú všetci kandidáti rovnakí
Podobné ako bod 1. Žiaden človek nie je rovnaký. Môžete si vybrať slušných, vzdelaných, čestných kandidátov. Ak sa Vám zdá, že žiaden kandidát nie je dosť dobrý, vždy môžete kandidovať sami. Aj keď v tomto prípade, dovolím si povedať, nie je problém iba v kandidátoch.
 

Ján a Martina nie sú jediní

Pomaly sa začal rok 2019 - riešime prezidentské voľby, kandidátov, maznákov, podvodníkov a ich prepojenia na vrahov. Minulý rok sa stala tragédia, o ktorej väčšina z nás vie a uvedomuje si hrôzu tohoto činu. Na Slovensku boli popravení dvaja mladí ľudia - J. zaplatil svojím životom preto, lebo chcel z našej krajiny spraviť slušnejšie, transparentnejšie a lepšie miesto na život. M. bola v zlom čase na zlom mieste. Sú to obete "tých mocných", tie obete, ktoré majú tváre.

Ročne ale máme tisícky obetí, ktoré sú bez tváre - priam sú štatistika. Sú to ľudia, ktorí umierajú v dôsledku nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, ľudia, ktorí sa nevedia dostať k lekárovi, lebo neprijíma nových pacientov, lebo má najbližší voľný termín za pol roka, lebo v nemocnici nemajú vybavenie a nemôžu ho operovať. Je to naša babička a náš otec a niekedy aj naša dcéra, ktorých jednoducho "dostal život". A na Slovensku je to tak bežné, že človek umrie, lebo sa mu včas nikto nevenoval, že tá správa nikoho neprekvapí. Bohužiaľ.

Voľte rozum. Voľte činy. Nenaleťte na každé pekné slovo. Slová nič nestoja, každý Vám ich môže dať tisíce. Za kandidátov hovorí to, čo spravili, komu pomohli, čomu sa venujú. Voľte pomoc. Nevoľte extrémizmus a nenávisť. Vyhýbajte sa negatívnym pregavom, nenávisti, hnevu. Nepodporujte klamárov a zlodejov. Nenechajte sa okrádať a udobriť tovarom "zadarmo", ktorý je špinavý od krvi nás všetkých.

Koľko korupčných káuz, škandálov, nemorálnych činov, podvádzania a tunelovania budete tolerovať, než zaškrtnete niekoho iného? Koľko študentov musí zabiť svoj čas pod neprofesionálnym, niekedy až hrubým vedením, pre vzdelanie a titul, ktoré si niekto iný kúpi? Koľko ľudí musí umrieť, lebo nie sú lekári, nie sú sestry, nie je vybavenie?

Každý jeden hlas sa počíta. Nepremárnite ho.

(Chcete vedieť, koľko ľudí zomrie na Slovensku každý rok kvôli nedostatočnej zdravotnej starostlivosti?http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hlth_cd_apr&lang=en)

Dana Janošková

Dana Janošková

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý by bol rád, keby sa ľudia prestali posudzovať na základe pohlaví, orientácií a vecí, ktoré nás nedefinujú. Definuje nás to, čo robíme - nie to, s akými preddispozíciami a kde sme sa narodili. Buďme ľudskí.Moje povolanie je programátor - baví ma tvoriť, vyvíjať, rozmýšľať, hrať sa. Povzbudzujem ľudí, aby robili to, čo ich napĺňa, aby nemárnili svoj život, aby sa mali radi a akceptovali sa, aby rozvíjali svoje silné stránky a aby sa nebáli povedať, čo si myslia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu